Príhovor k stoličke
Meditácia
Drevené ticho nábytku
vyžaruje pokoru vecí
do stále sa zväčšujúceho
priestoru Ticho v ktorom
začuješ sa prihovoriť stoličku
Stojíš na prahu
a bojíš sa vstúpiť
aby si nevyplašil duchov
vlastného príbytku
ktorí práve popíjajú
popoludňajší čaj
Izba s ružovými tapetami
Čakáš na tú jedinú
ktorá by ti povedala
že čakať sa oplatí
ale ona možno tiež čaká
ale na iného
a tak sa nikdy nestretnete
pretože čakáte
na nemožné
Mora
V tichosti súmračného rána
analyzujem svoje sny
keď som zasa nemohol urobiť krok
Tá bezmocnosť v snoch
zakaždým opakujúca sa rezignácia
pokus o návrat do delohy
kde nemusím nič riešiť
a vlaky odchádzajú bezo mňa
Čaká ma dlhá cesta lesom
plná zelených pakoní a paľudí
Ráno mám spomalené pohyby
a teším sa že som von z prízračného tunela
konečne doma kde všetko tak dôverne poznám
okrem seba
Súkromie
Starožitný luster
ficus benjamina
mačkami poškrabané kreslo
a posteľ z Ikei
v ktorej trávim najviac času
Zrnková káva v kuchyni
Hodiny so zlatým rámom ktoré nejdú
a usilovne pradúca chladnička
skrývajúca fľašku horčice a feferónov
Staré noviny špinavé okná
dve čalúnené stoličky pripravené vykročiť
a štyri žlté steny
rozprávajúce sa
o samote
o mne
* * *
Každý deň napísať
báseň Jednu jedinú
a slobodnú ako ranná pieseň
kohúta Báseň čo vstúpi
do dejín tých tvojich
súkromných Takže i po rokoch
si ju budeš čítať a vedieť :
Vtedy som žil na púšti
a varil si vajíčko natvrdo
Taký je život
prináša dary
ktorými niet koho
okrášliť
Paralelné svety
Mravce patria k letu
Lezú po betónovom chodníku
ty po nich stúpaš
ale im zdá sa to nevadí
Ďalej žijú vo svojom paralelnom svete
do ktorého ty nepatríš
Zdá sa že sú tu viac doma ako ty
na ceste do potravín
pre svoje nezmyselné cigarety
Ich pohyb má zmysel
ktorý ti uniká
ale zo dňa na deň
sa ti zdá
dôležitejší
Mŕtvy muž
Muž na prahu štyridsiatky
bez zamestnania
bez známosti
bez šance
chodí po byte
v čiernych trenýrkach
zalieva kvety
číta si básne
díva sa z okna
pije pivo
zabíja čas
Pozerá do výkladných skríň
na krásne zbytočné veci
ktoré nepotrebuje
na mladé dievčatá na kúpalisku
ktoré nepotrebujú jeho
na starcov postávajúcich pred vývarovňou
na zbytočných škaredých ľudí
s igelitovými taškami
ktorých nepotrebuje nikto
V škole nás nič neučili
o samovraždách
v časopisoch sa píše
len o silných a úspešných
o tom že každý
to môže dokázať
Nedeľa v Oblomovke
V nedeľnom popoludní
keď nie je čo robiť
sedím na maminom
miniatúrnom panelákovom balkóne
obklopený muškátmi
hojdajúcimi sa v teplom vánku
Temer šťastný
hľadím na sviežu zeleň
začínajúceho sa leta
zatiaľ čo moje dni
zarastajú boľševníkom
nekonečných prázdnin
s ktorými si neviem čo počať
ako Oblomov so životom