Cesta snežienky
Genezis
Keď krajiny ešte boli žírne
a pastieri kráčali divou trávou
v ktorej kde tu rástla prvá pšenica
zlatá ako vlasy ich žien
a leto nemalo konca
ako stáda ich dobytka
a ľudia chodili po zemi vzpriamení
a rozprávali s Bohom
ako s priateľom
Tvár
Dieťa nemá meno
a tým chcem povedať
že ho dávno zabudlo
Zabudlo na matku
a otca vlastne nikdy nebolo
Dieťa sa túla po uliciach
niekde na predmestí Novosibirska
práve fetuje s kamošmi
a prespáva po zrúcaninách
Dieťa vie že ho niekto
miluje a chcelo by vidieť
konečne tú tvár
ktorá sa mu v snoch
zjavuje
Cesta snežienky
Chcel by som
veľmi by som chcel
konečne nájsť pokoru
Nebyť tak nadšený
sám sebou
ale druhými
pretože oni sú svet
a moje zrkadlá
Položiť zničené telo
na oltár
a poprosiť ešte raz
Pána Boha
o odpustenie
Bože rob so mnou
čo chceš
Buď konečne vôľa Tvoja
a nie moja
prijmi moju hriešnu dušu
do očistca
a nedovoľ mi Ťa
ďalej urážať
a tú cestu
Tú cestu by som
nazval
cestou snežienky
Kahanček
So svetlom ísť
malým kahančekom
rozhŕňať tmu
v ktorej sa k sebe túlia
zvieratá a osamelí ľudia
unavení dňom
So svetlom ísť
malým kahančekom
rozhŕňať tmu
Pieseň
Keď sa chceš naučiť milovať
začni od seba
Nič nečakaj od druhých
Oni sú len zrkadlá
Ty si skutočný
Hľadaj silu
ale nie v ohni
Voda je skutočne silná
Uč sa od vody
je smutná
ale pozri ako mení skupenstvá
Vie uhnúť prekážke
a je vytrvalá
a preto vždy dôjde
do cieľa
Nauč sa plynúť
ako rieka milovať svoje brehy
a tiecť do mora
Voda je silnejšia
Voda je dar
čistá pokora
Rana
1.
Básnik Severín
sa vracia
z bojových výprav
za živým slovom
s ranou
ktorá sa otvára
a hnisá
ako ústa
Rozpráva zaňho
pretože je predurčená
a čierna
na voskovom tele básnika
a starého dátumu
2.
Povie si :
Odídem na ostrov
k malomocným
a budem im kázať
o kráľovstve nebeskom
o poranených hrdličkách
a spievajúcom kameni
Zapálim ich srdcia
a rana sa zacelí
3.
Rana sa otvára
Štípe ako zrnko slzy
a zároveň spieva
pretože je hluchá
k slovám
a neverí v básnika
ktorého vedie
ako chorého